Obavy vedcov pre výbuch sopky v Tongu: Popol je najmenší problém! Z čoho majú hlavy v smútku?

15. januára vybuchla podmorská sopka Hunga Tonga-Hunga Ha'apai, ktorá zaujala vedcov. Jej výbuch bol totiž ekvivalentnou silou, ako 100 bômb zhodených na Hirošimu. Spolu s plynom a popolom však do atmosféry vychrlila aj extrémne množstvo vodnej pary. Vedci sa obávajú, že také množstvo vody by mohlo oslabiť ozónovú vrstvu a ešte zhoršiť globálne otepľovanie.

Stalo sa to presne 15. januára. V Tongu totiž vybuchla podmorská sopka Hunga Tonga-Hunga Ha'apai. Jej výbuch dokonca vedci z NASA dokázali zachytiť na satelitných snímkach, ktoré dokazujú, aký extrémny bol výbuch vulkánu. 
Podľa novej štúdie však majú vedci obavy. Dôvodom je, že sopka spolu so sopečnými plynmi či popolom do atmosféry vychrlila aj vodnú paru. Jej množstvo by sa dalo porovnať s 58-tisíc olympijských bazénmi a sila bola podobná, ako 100 bômb, ktoré na konci druhej svetovej vojny zhodili USA na mesto Hirošima. Podľa štúdie, na ktorú upozornil portál Live sience, by práve vodná para mohla byť najničivejšou časťou erupcie, pretože môže potenciálne zhoršiť globálne otepľovanie. Dôvodom je, že by také množstvo pary mohlo narušiť ozónovú vrstvu. 
Vedci svoje zistenia opierajú o merania satelitom Aura, ktorý je vybavený špeciálnou sondou. Tá meria zmeny v ozónu a iných plynov v atmosfére. Od výbuchu meracie prístroje zaznamenali zvýšenie hladiny oxidu siričitého, chlorovodíka a vodnej pary. 

In this week’s #EarthFromOrbit, we’re looking back on the Hunga Tonga-Hunga Ha’apai eruptions that took place earlier this month.

The #TongaVolcano eruption on Jan. 15 is now considered to be one of the largest of the satellite era. Read more: https://t.co/HvLvnGXGXV pic.twitter.com/DUtyxEt7iG

— NOAA Satellites (@NOAASatellites) January 26, 2022

Vedci odhadujú, že do atmosféry sa počas výbuchu uvoľnilo asi 146 miliónov ton vody. Výbuch bol taký silný, že vodnú paru vymrštilo 53 kilometrov nad povrch Zeme. Ide o výšku, ktorá je známa ako stratosféra a práve v nej sa nachádza aj ozónová vrstva. Vodná para sa síce v tejto časti atmosféry nachádza, no jej množstvo sa od výbuchu zvýšilo o 10 percent a vedci predpovedajú, že sa v stratosfére bude nachádzať ešte veľmi dlho, dokonca niekoľko desaťročí. Zvýšené množstvo vodnej pary môže tak byť veľkým problémom pre ozónovú vrstvu, pretože molekuly vody sa v stratosfére rozpadajú na hydroxidové ióny, ktoré ľahko reagujú s molekulami ozónu. To spôsobí, že sa molekuly rozpadajú a obsah ozónu v stratosfére klesá, čo zvyšuje vystavenie Zeme ultrafialovým lúčom zo slnka, ktoré v nadmernom množstve poškodzujú ľudské zdravie a zdravie ekosystémov.

Ash from the #TongaVolcano eruption has now drifted more than half way around the world — to Brazil ??

Here you can see the milky-white ash clouds turn brown as the sun sets over the South Atlantic ? pic.twitter.com/Ke1rhfcRRL

— Zoom Earth (@zoom_earth) January 24, 2022

Explózia bola taká masívna, že tlakové vlny, ktoré vyslala okolo planéty, spôsobili, že sa tvorili obrovské cunami, ktoré bičovali blízke pobrežia. Oblak popola a prachu sa dostal do atmosféry vyššie ako ktorákoľvek iná zaznamenaná erupcia a spustil viac, ako 590-tisíc bleskov za tri dni. 

So this is one of the better videos of the atmospheric pressure wave from the #TongaVolcano #Tongaeruption pic.twitter.com/RqAFkTIH5w

— Randall Gates (@rgatess) January 16, 2022

Výbuch sopky sme pocítili aj na Slovensku, a to po asi 15-hodinách, a to v podobe kolísania tlaku, ktorý spôsobila tlaková vlna. Uvedená sopka je od hlavného mesta Slovenska - Bratislavy vzdialená asi 17-tisíc kilometrov. Približne o pol deviatej večer náhle stúpol tlak o približne 1,5hPa a následne prudko klesol o 3hPa, čo bolo vidieť na meteostaniciach vo Vajnoroch, ako aj v Starom Meste, či v Pukanci. Výbuch bol tak silný, že ho bolo možné počuť aj v 10 tisíc kilometrov vzdialenej Aljaške.

? Titulná fotka: NASA Worldview, NOAA / NESDIS / STAR